Expedície majú zmysel vtedy, keď sa silný tímový zážitok prenesie do reálneho života mladých ľudí. Primárnym cieľom expedícií nie je učiť mladých ľudí ako prežiť v prírode, ale posilniť tímové a individuálne zručnosti, ktoré budú potrebovať v každodennom živote.
Aby k tomuto učeniu sa prostredníctvom zážitku došlo, pracujeme na expedíciách s reflexiou a spätnou väzbou.
David Kolb, americký teoretik vzdelávania, rozpoznal, že jednotlivci sa líšia svojimi schopnosťami učiť sa v rôznych štádiách učebného cyklu. Kolbov učebný cyklus (na obrázku nižšie) je najpoužívanejšou teóriou učenia zo skúsenosti. Podľa jeho definície je učenie procesom, v ktorom vznikajú znalosti prostredníctvom pretvárania skúseností. K učeniu nových znalostí teda dochádza, ak človek zistí niečo, čo predtým nevedel a môže to následne dokázať. Zároveň môže ísť o učenie nových zručností – vie urobiť niečo, čo predtým nevedel, teda aplikovať novo nadobudnutú znalosť. Dôležitým momentom v Kolbovom cykle je reflexia – a teda uvedomenie si a pomenovanie situácie, ktorá spôsobila nový poznatok. Zároveň je dôležitá odpoveď na otázku: „Ako mi táto nová skúsenosť môže pomôcť v mojom ďalšom živote?“
Realizácia kvalitnej reflexie je dôležitou zodpovednosťou Hodnotiteľa/ky. Jednou z odporúčaných techník, ktorá pomôže “rozrozprávať” účastníkov sú reflexné karty. Tie nájdete na stiahnutie v sekcii Užitočné expedičné materiály.
Spätná väzba je jasné pomenovanie toho, čo ten druhý robí dobre alebo čo môže zlepšiť. Odporúčame ju začať tým, čo sa darí a až potom prejsť na to, čo sa nedarí - oba typy by mali byť vyvážené, je dobré pomenovať rovnako veľa plusov aj mínusov (resp. viac plusov ako mínusov).
Čo sa darí môžeme začať slovami:
Oceňujem, že...
Darilo sa ti...
Priestor na rast môžeme začať slovami:
Zlepšiť sa môžeš...
Priestor na rasť máš...

Krízovou situáciou sa rozumie:
(A) nehoda s následkom vážnejšieho fyzického poranenia (vrátane úmrtia) alebo vážneho ohrozenia zdravia,
(B) závažnejšie materiálne škody v súvislosti s expedíciou.
V oboch prípadoch Školiteľ/ka alebo Hodnotiteľ/ka bezodkladne spíše Záznam o incidente a zašle ho Národnej kancelárii DofE.
Školiteľ/ka skontroluje vhodnosť oblečenia a obuvi účastníkov vrátane turistických topánok.
Každý účastník by mal niesť minimálne 1 liter vody ako bezpečnostnú rezervu, navyše k bežnej zásobe vody.
Skupina sa vždy drží spolu vo vzdialenosti počutia hlasného pokriku (max. 100 m).
Trasu plánujte podľa aktuálnej predpovede počasia – pri predpokladanom zhoršení zvoľte náhradnú trasu.
Tábor nevolíme na exponovanom mieste, chránime ho pred vetrom. Pozor na choré a uschnuté stromy.
Všetci členovia skupiny by mali mať počas expedície plne nabité telefóny.
Skupina sa za žiadnych okolností nesmie rozdeliť.
Školiteľ/ka musí vykonať všetky opatrenia na zaistenie bezpečnosti účastníkov s ohľadom na ich plávacie schopnosti.
Pri vodných aktivitách (s výnimkou plávania) musia mať účastníci záchranné vesty alebo plaváky.
V blízkosti lán, bezpečnostnej výbavy ani v záchranných vestách nie je povolené fajčiť.
Účastníci musia mať vhodné oblečenie a obuv vzhľadom na typ aktivity, vodné podmienky a počasie.
Poistenie zodpovednosti organizácie The Duke of Edinburgh's International Award Slovensko, o.z. sa nevzťahuje na udalosti organizované Miestnymi centrami s ich účastníkmi – za tých sú právne zodpovedné samotné inštitúcie.
Pri expedíciách v horách dôrazne odporúčame zabezpečiť poistenie do hôr vrátane krytia leteckej záchrannej služby.
Školiteľ/ka musí pred začiatkom aktivity skontrolovať vhodnosť vybavenia.
Školiteľ/ka musí byť pripravený/á rozoznať príznaky podchladenia a urobiť kroky na jeho odvrátenie.
Postihnutého prenesieme do tepla, preoblečieme do suchého oblečenia, vložíme do spacáku alebo prikryjeme izotermickou fóliou a odizolujeme od zeme karimatkou.
Ak je pri vedomí, podávame horúce nápoje a vysoko energetické potraviny.
Ak je v bezvedomí: zabezpečíme priechodnosť dýchacích ciest, kontrolujeme dýchanie a činnosť srdca, pri potrebe začneme s resuscitáciou.
Prehriatie a úpal
Postihnutého presuňte do chladnejšieho prostredia, uvoľnite oblečenie a zabezpečte pokojový režim.
Podávajte dostatok studených (nie ľadových) neperlivých tekutín – nie alkohol ani sladené perlivé nápoje.
Prikladajte vlažné obklady alebo osprchujte vlažnou vodou.
Pri zvýšenej teplote z prehriatia je zakázané podávať lieky proti horúčke.
Neutekajte – mohlo by to vyprovokovať prenasledovanie. Nechajte zveri dostatok priestoru a voľnú únikovú cestu.
Ak medveď stojí na zadných nohách, identifikujte sa nízkym hlasom a pomaly mávajte rukami. Zostaňte stáť a zachovajte pokoj.
Pri obrannom útoku medveďa: ľahnite si na brucho, nohy voľne od seba, prsty rúk spojte za hlavou. Zostaňte nehybní, kým medveď neodíde.
Zdravý diviak nemá dôvod útočiť – pri priamom útoku sa kryte za strom alebo rýchlo uhnite.
Zavolajte RZP (tel. 112).
Postihnutého stabilizujte v ľahnúcej polohe, postihnutú končatinu znehybnite dlahou a voľnou bandážou. Tlakovú bandáž neprikladajte.
Postihnutú končatinu mierne podložte.
Bandáž postupne (cca po 15 min) posúvajte vyššie – musí zostať voľná (musia sa pohodlne zmestiť 2 prsty).
Postihnutého psychicky upokojujte. Zbytočný pohyb je zakázaný.
Ak nedošlo k rozvoju príznakov intoxikácie, podávajte nápoje – nie kávu ani alkohol.
Lieky alebo sérum môže podať len kvalifikovaný lekár.
Za zníženej viditeľnosti mimo obce musí mať chodec reflexné prvky alebo reflexný odev.
Pri prechádzaní cez cestu použiť priechod pre chodcov a prechádzať v skupinách.
Umelo nevyvolávajte dávenie.
Nedotýkajte sa skalných stien – minimálna vzdialenosť 2 m od steny.
Odložte kovové predmety. Mobil nevypínajte.
Nebežte, nestojte rozkročení (riziko krokového napätia).
V horách nepoužívajte stan tvaru A.
Odhad vzdialenosti blesku: 3 sekundy medzi bleskom a hromom = 1 km.
Nikdy neopúšťajte zraneného (okrem vlastného ohrozenia). Skupina sa nesmie rozdeliť – vždy musia byť aspoň 3 účastníci pohromade.
Do príchodu záchrannej služby poskytujte prvú pomoc.
Pri volaní záchrannej služby uveďte:
počet ranených, typ a rozsah poranenia
popis miesta nehody a možnosti prístupu
pri vážnom zranení a komplikovanom prístupe: popis miesta pre pristátie helikoptéry
meno a telefónne číslo volajúceho
Nikdy neskladajte ako prvý
Ihneď informujte vedenie organizácie.
Spíšte správu o nehode a priložte policajný protokol
Záchranná služba
155
Hasiči
150
Polícia
158
Horská služba (bezplatná linka)
18 300
Letecká záchranná služba
18 155
Expedíciu plánovať podľa kondície, skúseností a zdravotného stavu účastníkov.
Poskytnutie prvej pomoci je zákonom daná povinnosť – môže ju poskytnúť účastník, Hodnotiteľ aj Školiteľ/ka (vrátane zavolania záchranky).
Používanie alkoholu a akýchkoľvek zákonom nedovolených omamných látok je počas celej expedície zakázané. Osoba pod vplyvom týchto látok je z programu vylúčená.
Pred každou expedíciou musia byť účastníci poučení o bezpečnostných pravidlách. Každý člen tímu musí mať telefónne čísla na ostatných členov, Školiteľa/ku, Hodnotiteľa/ku a záchranné zložky.
Pri plánovaní trasy je potrebné rešpektovať chránené územia všetkých úrovní a dodržiavať ich obmedzenia. Na súkromnom pozemku je potrebné získať povolenie majiteľa.
Treba rešpektovať prítomnosť verejnosti a iných skupín v teréne.
Pri využívaní prírodných výtvorov (skaly, jaskyne) musia byť dodržané všetky opatrenia, aby nedošlo k ich poškodeniu.
Sledovať aktuálne počasie a výstrahy SHMÚ a HZS. Školiteľ/ka, Hodnotiteľ/ka aj účastníci musia poznať opatrenia proti podchladeniu, úpalu a dehydratácii.
Nikdy neriskovať zdravie pre záchranu majetku alebo vybavenia.
Pri pobyte v horách odporúčame pripoistenie zásahu HZS – bežné zdravotné poistenie nepokrýva leteckú záchranu ani pátranie.
Pred každou expedíciou (cvičnou aj kvalifikačnou) oboznámiť príbuzných s plánovanou trasou, miestami prenocovania a predpokladaným návratom.
Plne vybavenú lekárničku by mala mať skupina aj Školiteľ/ka a Hodnotiteľ/ka.
Odporúča sa používať iba plynové variče.
Pri zakladaní ohňa na miestach na to určených je nutné zaobchádzať s ohňom obozretne.