Budovanie dôvery je základom každého funkčného vzťahu – platí to aj v práci s mladými ľuďmi. Pre študentov stredných odborných škôl má dôvera špeciálnu váhu, pretože veľká časť z nich zažíva nedostatok porozumenia, rešpektu alebo podpory. Pocit, že im niekto skutočne rozumie a stojí pri nich, môže byť rozhodujúci v tom, či sa zapoja, otvoria a zostanú motivovaní.
Mladí ľudia sú citliví na tón, akým s nimi dospelí komunikujú. Nehľadajú niekoho, kto im bude hovoriť, čo majú robiť – hľadajú niekoho, kto sa úprimne zaujíma o to, kto sú, čo prežívajú a čo chcú dosiahnuť. Záujem o ich svet by mal byť otvorený, zvedavý a bez hodnotenia. Pýtajme sa, počúvajme, buďme prítomní. Aj keď nerozumieme hneď, pýtajme sa „čo je za tým?" – nie „prečo takto?!"
Rešpekt je jedným z kľúčových prejavov dôvery. Aj keď sa ich cesta líši od očakávaní školy, rodiny či spoločnosti, potrebujú cítiť, že ich voľba má hodnotu. Mnohí z nich bojujú s pocitom menejcennosti – napríklad preto, že nejdú na vysokú školu alebo pochádzajú z prostredia, ktoré nie je spoločensky „viditeľné".
Tiché rešpektovanie ich tempa, emočného nastavenia a hraníc vytvára priestor, v ktorom sa môžu cítiť bezpečne. Pre niektorých mladých je ťažké hovoriť o sebe alebo svojich problémoch – a nemali by sme ich k tomu nútiť. Namiesto toho ponúknime prostredie, kde nemusia byť dokonalí, ale môžu byť sami sebou. Kde môžu zlyhať, skúšať, pýtať sa a byť vypočutí bez výsmechu alebo nepochopenia.
Dôvera sa najviac ukazuje nie vtedy, keď ide všetko hladko, ale práve vo chvíľach, keď sa niečo nedarí. Niektorí študenti možno výzvu nedokončia, na čas sa vzdajú alebo zistia, že to nie je pre nich. A to je v poriadku. Pre vás to môže byť frustrujúce – najmä ak ste do toho vložili veľa energie. No práve v týchto momentoch môžeme ukázať, že mladému človeku veríme nie pre výkon, ale pre to, kým je.
Aj my môžeme byť ten človek, ktorému študent prvýkrát povie: „Toto ma fakt baví." alebo „Chcem niečo dokázať, ale neviem, kde začať." Pre mnohých mladých ľudí zo stredných odborných škôl je podpora dospelého človeka výnimočný moment – nie preto, že by o ňu nestáli, ale preto, že ju často nezažívajú.
Dôvera nevzniká náhodou – vytvára sa prostredím, postojom a každodenným prístupom. Keď učiteľ/ka alebo majster/majsterka prejaví záujem, pýta sa bez súdenia a rešpektuje tempo mladého človeka, začína sa meniť dynamika vzťahu. Vzniká pocit: „Niekto mi verí – asi to zvládnem." A práve tento pocit je často začiatkom osobnej zmeny – odvahy skúsiť niečo nové, vytrvať a stanoviť si cieľ.
V kontexte programov ako DofE to nie je len „plus", ale nevyhnutný predpoklad: mladý človek sa nezapojí, ak sa necíti v bezpečí. Nevytrvá, ak neverí sebe. A neverí sebe, kým nezažije, že niekto verí jemu.