Expedície majú zmysel vtedy, keď sa silný tímový zážitok prenesie do reálneho života mladých ľudí. Primárnym cieľom expedícií nie je učiť mladých ľudí ako prežiť v prírode, ale posilniť tímové a individuálne zručnosti, ktoré budú potrebovať v každodennom živote.
Aby k tomuto učeniu sa prostredníctvom zážitku došlo, pracujeme na expedíciách s reflexiou a spätnou väzbou.
David Kolb, americký teoretik vzdelávania, rozpoznal, že jednotlivci sa líšia svojimi schopnosťami učiť sa v rôznych štádiách učebného cyklu. Kolbov učebný cyklus (na obrázku nižšie) je najpoužívanejšou teóriou učenia zo skúsenosti. Podľa jeho definície je učenie procesom, v ktorom vznikajú znalosti prostredníctvom pretvárania skúseností. K učeniu nových znalostí teda dochádza, ak človek zistí niečo, čo predtým nevedel a môže to následne dokázať. Zároveň môže ísť o učenie nových zručností – vie urobiť niečo, čo predtým nevedel, teda aplikovať novo nadobudnutú znalosť. Dôležitým momentom v Kolbovom cykle je reflexia – a teda uvedomenie si a pomenovanie situácie, ktorá spôsobila nový poznatok. Zároveň je dôležitá odpoveď na otázku: „Ako mi táto nová skúsenosť môže pomôcť v mojom ďalšom živote?“

Realizácia kvalitnej reflexie je dôležitou zodpovednosťou Hodnotiteľa/ky. Jednou z odporúčaných techník, ktorá pomôže “rozrozprávať” účastníkov sú reflexné karty. Tie nájdete na stiahnutie v sekcii Užitočné expedičné materiály.
Spätná väzba je jasné pomenovanie toho, čo ten druhý robí dobre alebo čo môže zlepšiť. Odporúčame ju začať tým, čo sa darí a až potom prejsť na to, čo sa nedarí - oba typy by mali byť vyvážené, je dobré pomenovať rovnako veľa plusov aj mínusov (resp. viac plusov ako mínusov).
Čo sa darí môžeme začať slovami:
Oceňujem, že...
Darilo sa ti...
Priestor na rast môžeme začať slovami:
Zlepšiť sa môžeš...
Priestor na rasť máš...